pondelok 29. januára 2018

Krivánske zjazdy a jeden rýchly presun dolu svahom

Týždeň sa blíži ku koncu tak nezaháľam a v piatok valím hneď z roboty s parťáčkou Alex do Jasenskej. Keď už, tak nech polyžujem aj niečo iné ako len zjazdovku na Martinkách. Na druhej strane dovalí sa aj parťák Miro, ktorý nám tvrdí, že stojí po lyžiarskom na základke tento rok prvýkrát na lyžiach a tak som si myslel, že idem na neho trošku dohliadnuť.

Východ Slnka na chate pod Chlebom

Na svahu štartujeme približne o štvrť na štyri. Máme tým pádom nejaké 4 a pol hodinky do zhasnutia. Alex beží na lanovku ja na pásoch povedľa zjazdovky. Prvých 5 otočiek dávam v rýchlom tempe a trošku trénujem aj lepenie a zhadzovanie pásov. Lenže potom Alex vypnú vlek a tak skončíme na pivečku.

Lyžujeme do nepríčetna

Po druhom parťákovi ani stopy a tak keď opäť zapnú lanovku idem už v kľudnejšom tempe pokračovať. Až na 8mi výšľap sa pridávam ku Mirovi. Ten ide ako raketa. A že začiatočník. A potom to príde. Vidím ho ako prvýkrát zjazduje. Ide rýchlejšie ako polovica lyžiarov na svahu. Toto je nováčik? Si robíš srandu však? Máme tu talent. Alebo Miro len zreje do dokonalosti? ;)

Pučím s Mirom

A tak do ôsmej pošľapeme, ešte aj pivko jedno vypijeme a takto príjemne unavený sa nakoniec keď už všetko vypnú poberieme het. Ja ešte pre bicykel do roboty na Správu ciest v Martine a hybaj ho ešte s lyžami na bajku domov do Vrútok.

Pred vypnutím svetiel

Trošku cez noc pospíme a ráno čím skôr na východ slnka na chatu pod Chlebom. Pred šiestou ráno už stepujeme na vrchu Šútova pripravený vyraziť. Deň hlásia nádherný a tak veríme v krásne východy slnka. Zore vyzerá nádherne aj keď nad nami sa drží mrak. Na začiatku Generála sa ku nám pridáva parťák Majo čo ho obraciame naspäť po zlyžovaní. Za pár minút sme hore, Majo ide rýchlo dolu aby stihol dokým sa doma zobudia a my ideme na piv. Aa, keby len piv, ešte aj hemendex si na ráno šupneme. Predsalen nás čaká dlhý deň.

Dobre ránko

Veľký Kriváň cestou do Snilovskeho sedla

Rozsutce a Stoh zo Snilovskeho sedla

Chleb zo Snilovskeho sedla

Pokračujeme smer Snilovské sedlo a následne hrana Veľkého Kriváňa. Sneh je miestami vyfúkaný, inde je polomokrý so škrupinou na vrchu. Celkovo sa to zdá všetko dobre previazané. Je lavínová dvojka a tak sa jeden po druhom postupne púšťame do žľabu. Slnko presvituje cez kúdoly hmly. Iba na vrchole nebolo nič vidno ale potom sme už videli presne kam ideme. 

Z Hrany Veľkého Kriváňa na Malý Kriváň

Každopádne úplne najistejší sme si neboli ale za pár minút sme boli dolu. Pred nami nižší kopček. Bočný hrebeň z Pekelníka a tak na chvíľu lepíme pásy a hybaj hore. Za nami sa spúsťa iný lyžiar. Ten ale nejde z hrany ale priamo z Veľkého Kriváňa. Tiež je úspešne dolu. My už sme hore a užívame si krásne svahy pod Malý Kriváň. Aj keď iba nakrátko.

Na bočnom hrebienku s Pekelníka


Spätný pohľad na zjazd z Veľkého Kriváňa a hrebienka

Opäť nalepíme pásy a hybaj ho hore bočným hrebienkom na Malý Kriváň. Pred nami ide stopa a tak ju nasledujeme. Chodník to poriadne strmý. Každých 10 metrov serpentína. Esíčkovali sme sa takto zo 200 výškových metrov. Keby nebol naokolo riedky lesík asi by som sa tadiaľto neodvážil. Sklon bol určite okolo 40°. Na predvrchole sa to zmiernilo ale zato zmizla vegetácia a terén začal byť zľadovatelý a vyfúkaný. Mám z toho celkom nervy, ale pomaličky sme sa dostali až na hlavný hrebeň.

Učíme sa..



Hrebeň bol vyfúkaný do špicata. Cez leto je to jednoduchý chodník, v zime pre tých čo sa boja výšok a tobôž idú na lyžiach je to celkom výzva. Ešteže som nič nevidel po stranách okolo. Prichádzame na Malý Kriváň. Chvíľku pokecáme s miestnymi a vyberieme sa dolu na Západ Kriváňa.

Na hrebeni

Malý Kriváň

Hmla je celkom slušná, aj keď sa zdá že Slnko je blízko lebo preblysuje pomedzi oblaky raz za čas. Nevieme presne kade sa spustiť dolu, ale nakoniec aj po tom ako sa trošku zlepší viditeľnosť a vidíme až do doliny, sa odvážime ísť aj my. Zisťujeme ale že sme kus v pravo od žľabu a že musíme trošku doľava doň, aby sme nešli strmým svahom po strane. Aspoň tak aby sa to dalo zlyžovať. Každý sme zo 30-50 metrov od seba. Parťák si to púšťa doľava. Ide to. Keď tu zrazu za nim vidno dieru. Čo to dofrasa? Hýbe sa s ním celý svah. Úplne ticho ide v lavíne. Kua. Zle je. Snaží sa vylyžovať doprava. My s Kubom stojíme zrejme v pravo nad žľabom a na chvíľu je tak hlboko pod nami že ho nevidíme. Potom oveľa nižšie ho už znovu vidíme. Stále je hore. Stále ho vidno. Len nestratiť kontakt. Stále sa hýbe. Už by to mohlo skončiť či? Zase zachádza a nevidno ho. Hmla raz bola raz nie. Kubo sa spúšťa za nim ja volám horskáčov. Počujem iba jeho škrípanie lyží po ľadovom podklade po odtrhnutí naviatej dosky. Ako volám hmla opäť zmizne a ja vidím obidvoch dolu. Je to asi 400 metrov na dĺžku. Počujeme sa. Vyzerá, že parťák je v poriadku. Normálne chodí. Nezostal zasypaný. Kontaktujem a odvolávam záchranárov. Rozklepaný rozmýšľam čo ďalej. Obidvaja sú v poriadku. Idem dolu? Na čo? Nebude bezpečnejšie ísť radšej hore a stretnúť sa niekde? Volám im, že nech idú dolinou dolu a že sa stretneme v Sučianskej doline na ceste.

Slabý pohľad na odtrh vedľa mňa

Už na nohách dolu

Lyže sa našli


200m- !!!

Lyže dávam na chrbát, ale až teraz ma začína chytať strach. Parťák sa odtrhol asi 10 výškových metrov 30-50 metrov odo mňa. Teoretický som tiež na nejakej doske. Do snehu sa zabáram poriadne. Snažím sa čo najrýchlejšie dostať ku niečomu čo vyzerá ako tráva alebo kamenný podklad. Narazím na ľad. Až ma skoro prevrátilo v lyžiarke. Nečudo, že sa to celé na takomto podklade šmyklo. Terén sa začína zmierňovať a približne po 100 výškových metroch som opäť na Kriváni. 

Vidím tam nejakého lyžiara a tak idem za nim. Že pôjdem s nim dolu cez Vendovku. Musel som to dať všetko zo seba von. A tak som sa trošku vyrozprával ale stále v šoku. Po chvíľke idem teda s nim. V sedle pri Meškalke sme už znovu pod hmlou a ja chcem vidieť či odtiaľ nevidno odtrh. Vidno iba severnú stranu na ktorej som stál ja s Kubom, ale nie vrch odtrhu. Nižšie vidno ako sa pridávali iné odtrhy. Zrejme to ale trhlo naraz a našťastie  parťák zostal na vrchu lavínového poľa. Vidím ich na druhej strane svahu v miestach s čo najmenej snehom. Čooo?

Toto som ozaj nečakal. Voláme si. Snažím sa pozerať na nich keby náhodou čosi ale nakoniec aj tak prišla hmla tak som išiel za nimi na Malý Kriváň. Museli tam vybehnúť riadne rýchlo, lebo ako som vyšiel hore boli tam už aj oni. Priam by som povedal, že sa tam teleportovali. Každopádne ako sme si všimli z Kriváňa, tak to nejako všetkých turistov v tej hmle tiahlo do žľabu aj keď vyzerá, že chceli ísť po hrebeni. Ale asi sa všetci dosť skoro spamätali.

Asi 15 minút prehováram ostatných, že ideme dolu cez Vendovku do Sučianskej doliny, nie naspäť po hrebeni. Na lyžiach. Čert vie ako to vyzerá pred Bublénom. Určite sa ide hrebeňom nie traverzom, ale aj tak. Alebo pri zjazde ku prameňu pod Malým Kriváňom. Chvíľku sa zastavíme na Vendovke ale moc sa tam necítime ako domáci a tak sa poberieme dolu. Nepoznáme tu miestne zjazdy a tak iba klasicky po turistickom chodníku. A potom šialená cesta dolinou. Asi nekonečne dlho na nekonečnú. Ale zišli sme na lyžiach skoro po most ponad derivačný kanál a tak po stanicu to už nebolo nič hrozné.

V Sučianskej doline

Pred stanicou si dávame prípitok na nový život, ja sa poberiem na vlak do Vrútok a ostatní dvaja páni do Šútova pre auto. Myslím si že sme prežili pre nás veľmi dôležitý deň. Deň, ktorý možno aj do budúcna bude rozhodovať o našich ďalších krokoch.

Chvála Bohu

V nedeľu po nočnej už iba po troške sa vyspať a aby som úplne na lyže nezanevrel išiel som sa prevetrať na Martinské hole. Asi posledný deň čo sa to dalo zlyžovať dolu. V pondelok sa rapidne oteplilo a sneh v meste mizol priam pred očami. Asi prichádza po dvoch týždňoch zase trošku útlm. Myslím si, že aj ho aspoň mne trošku aj treba. Aspoň načerpám nových síl do ďalších dobrodružstiev :)



Foto: Jakub Kubačka, Lukáš Hladký

štvrtok 25. januára 2018

Týždeň na lyžiach v Malej Fatre

Rok 2018 nezačal najšťastnejšie. Už 4tého dňa má zvážala HZS z Martinských holí čo som dopadol na chrbát a už v tej chvíli rozmýšľal akým športom na vozíčku sa budem venovať. Ale v nemocnici nezistili žiadne trvalé následky a tak o dva týždne aj keď ešte stále s malými bolesťami chrbta ale aj tak už stojím na lyžiach opäť. Preležal som tým pádom hluché suché obdobie bez snehu a hneď ako v utorok nasnežilo som musel v stredu okoštovať tento nový sneh.

Cestou lesmi na Martinky z Vrútok

Cestou na chatu pod Chlebom


Streda

Cez týždeň aj do roboty treba chodiť tvoriť hodnoty a tak z domu vyrážam až poobede. Sňahu nakydalo požehnane a tak lyže obúvam v polke Kolónie Hviezdy medzi domami a hybaj na Stráne lúkami a lesom. Už aj prvý bežkári sa objavujú ale stále mám čo robiť prešľapávať stopu. Po mostík pri lanovke pod Hoľami je to vyše 7 kilometrov čiže nejakú tú hodinku som sa teda zapotil. 

Parťáčky meškajú a tak si v rýchlosti ešte odbehnem na delo. Stretám strýca so ženou ale nezdržujem sa dlho. Chytro zhadzujem pásy aby som stihol parťáčky ešte dolu. Skaly ešte trošku pokukujú po lyžiach ale nedáme sa odradiť. Dolu zatiaľ iba jedna parťáčka a tak aby sme tam neumrzli na kosť pomaličky pučíme hore. Všetci traja spolu sme kúsok pod delom. Okrem nás troch sa na chate zbieha poriadna paria. My ešte vyjdeme na rotundu. Čeloviek oproti nám ide viac ako svetielok na vianočnom stromčeku. A to chumelica ako kdesi na severe Ruska.

Partia na Martinkách

Na chate sa zbehla celá partia Turčianskych bušičov a tak o zábavu na večer bolo postarané. Odchádzame vari až o deviatej večer. Keďže snehu viac a viac tak síce parťáci ma autom zobrali ale nechal som sa vyložiť na Podháji pri Turci a dal si ešte na záver dňa skoro polnočnú 5ku. Radosť žiť keď sa dá bežkovať už aj okolo Turca.


Štvrtok

Štvrtok akoby streda bola, len raz toľko snehu. Po robote opäť na lúky a hor sa na Hole. Tentoraz beriem so sebou na lyže prvykrát Maxíka. Kydá ako šialene. Ledva pred seba vidím ale na bežkársku 7 kilometrovú prémiu dávam ešte v rýchlejšom čase. Zase parťák mešká.

S Maxíčkom na lyžiach

Schádzam za nim na parkovisko aby som nezamrzol. Cesta krásne vysnežená. Dá sa na lyžiach až po zástavku autobusu. Spolu s parťákom už potom driapeme až na chatu. Ideme už po tme a pre sneženie a vietor máme problém aj cestu a chodník nájsť. Byť tam prvýkrát tak to otočím. Alebo kdesi poblúdim. Vy sme sa cez záveje nejako prebili až hore. Rýchlo šupneme do seba pivo, kofolku a letíme dokým nevychladneme hneď dolu. Dnes rotunda nedobitá.

Nad mostíkom sa lúčim s parťákom a ja pokračujem spočiatku lesom, neskôr lúkami na Záturčie. Na lúkach ani náznak po niečiej stope. Poriadne ma s Maxom vypína sa brodiť 20timi centi prašanu, keď do Vás ešte z boku duje silný vetrisko. Som celkom rád, že sme to prežili až na Sídlisko. Potom už klasika po chodníkoch na križovatku. Na zelenú prejsť cez prechod v lyžiach s huskym psíčkom Maxíčkom a potom už zase iba pokračovanie okolo Turca až domov. Druhý šialený deň za mnou.


Piatok

Piatok znovu do roboty treba ale poobede sa zhrnie poriadna partia a o pol šiestej letíme smer kemp Trusalová. Sme traja lyžiari a jeden pešiak. Ten to ma s nami trošku ťažšie ale  zvládal to bravúrne. Cesta na chatu pod Chlebom s touto partiou ubieha vždy ako voda a tak o chvíľu už sedíme hore na pivečku.

Po polhodinke dobehne z dola ešte jeden parťák a potom spolu dávame selfičko pred webkamerou na vonkajšej strane chaty. Mali sme čo robiť sa pred ňu dostať v tých metrových závejoch. Cestou späť si užívame lyžovačku snov. Najprv po krásne upravenej zjazdovke Generálom až po spodok a potom neskutočný prašanový lesík. Jedna dve stopy už pred nami boli ale každý mal možnosť si vybrať svoju novú líniu. Bola to genialita.

O deviatej večer na chate pod Chlebom

Od skládky už klasicky po zvážnici. Dnes netrčali ani žiadne kamene a na lyžiach sa dalo zísť krásne až ku autu v kempe. Po lúke pešiak na lopári išiel skoro rýchlejšie ako my, len dole mu to už moc neťahalo od Zajacovej po kemp a tak ho chvíľu čakáme. Každopádne bol to geniálny nápad ísť hore o šiestej a dolu o deviatej večer.


Sobota

Sobota, ako vlastne celý víkend, bola v znamení chaty pod Chlebom. Ale v sobotu to bolo aj v znamení poriadnych objemov. Nieže by som sa na niečo chystal ale keď máte vyhradený celý deň na hory tak to vždy vystrelí zaujímavo.

Ráno sa vo vlaku stretám s novými parťákmi Máriou a Martinom, opäť pešiakmi. Spolu vypučíme po Zajacovú, kde stretám ďalších asi 10 známych ale iba chvíľku sa zastavím a letím na čas hore. S časom som bol spokojný dokým som nezbadal tie iné časy ako sa to má chodiť. Nevadí. Hlavne, že nás to baví. Rýchlo strhnem pásy a s úplne drevenými nohami si to valím naspäť na Zajacovú. Po včerajšej zratrakovanej lúke sa asi zľahla zem. Proste zmizla alebo ju zavialo ďalšími desiatimi centimetrami snehu.

Na Zajacovej sa otáčam a idem makať znovu hore. Celkom to ide dokým nepríde na začiatku Generálu vypínak. Asi by som mal čosi vypiť. Predsa len asi nie je celkom normálne ísť 1500 výškových metrov bez jedného glgu vody a žiadnej energie. A tak vlejem do seba aspoň energeťák. To už zase kecám s ďalšími známymi.

Na chate konečne piv a božský vývar a sily sú opäť naspäť. Ľudstva je tam ako keby zadarmo niečo dávali a tak nie som tam úplne vo svojej koži. Idem het. Vo vchode stretám miestneho ale i cezpoľných pretekáris z Bobrovca. Celkom sa ich bojím ale nakoniec sa ku nim pridávam a ideme spolu na Kriváň. predsalen ešte máme za sebou Bobrovčanky ku ktorým by som sa mohol pridať. Ale to je jasné, že ego nedovolí.

Marek nahadzuje tempo snežného skútra. Nechytáme sa za nim. Trošku sme si pofučali a sme hore. Hore vidno nič a tak odfotíme aspoň seba a rýchlo letíme dolu. Ešteže to tu Marek pozná aj poslepiačky a tak Kriváňsky žľab triafame ako za krásneho slnečného počasia. Pod žľabom stretáme baby. Idú hore, my ešte kúsok nižšie do potoka. Nalepíme pásy a letíme za nimi.

Pred zjazdom z Veľkého Kriváňa

Hore znovu podobné podmienky ale keďže sme to zvládli naposledy zvládneme to aj teraz. S pod žľabu naspäť treba ešte trošku pošľapať po rovine aj do kopčeka trošku ale keďže všetci sme si mysleli, že je to iba ten jeden kúsok na stopu tak sme si pásy nedávali. A potom Marek zavelil a sme šli ešte v lyžiarkach napešo asi ďalšieho pol kilometra. Veď sme nejakí atléti. Je pravda, že nám spomínal kto chce nech pásy nalepí. Nič to. Sme na chate opäť.

Ale tentoraz nezastavujeme a letíme spoločne všetci dole.


Nedeľa

Snehová pokrývka je neskutočná a tak mi to opäť nedalo neísť znovu na chatu pod Chlebom. Tentoraz beriem iných parťákov  a spolu už o pol ôsmej pučíme od kempu hore. Na chate konečne málo ľudstva a tak si vychtnávame raňajšiu idylku pri čajíku. Stretávam starých nových známych zo včera večera, ktorí tu prespávali. Kecáme aj vyše hodiny. Ale to už začínam parťákov súriť lebo na Šútove som dohodnutý na výšľap s inými dvoma.

Kúsok pred Generálom

General už rozlyžovaný, v lese už tiež všetko možné polyžované, ale mňa to teda nedrádza. Dokým bude toto biele čudo v akejkoľvek forme bude to paráda. Parťáci samozrejme meškajú. Do mňa hneď zlosť ako môže byť niekto tak nezodpovedný, ale ako prišli a začalo sa šľapať tak bol hneď život znovu krajší.

Pučíme Generális

Tentoraz nejdeme na chatu skratkami ale po Snílovskom potoku. Minule som tu poblúdil. Uvidíme ako to dopadne dnes. Ale cesta je naširoko prešľapaná a tak rozprávkovou krajinou s polmetrom prašanu všade navôkol sa dostávame pomedzi les až kúsok pod chatu na Generál a odtiaľ za 5 minút sme pri chate.

Šupneme do seba pivko, vývar a aj keď počasie ako každý iný deň nevyzerá najlepšie, vyberieme sa na Kriváň. Tentoraz už som vodcom ja a do žľabu zahaleného hmlou sa púšťam prvý ja. Vari ma Marek včera niečo naučil. Zvládneme to bravúrne a pokračujeme stále v zjazde až po chodník potokom na chatu. Boli to prašanové orgie. Málokto si to šibe takto dole. Boli sme tam asi druhí.

Cestou hore prichádzajú problémy. Martinovi nedržia pásy. Dávam mu svoje ale nedržia ani tie. Postupne ide už iba na jednej lyži a nakoniec už iba v lyžiarkach. Určite bude veľa lyžiarov nadávať na rozbitú stopu ale skúste si to ísť v metri prašanu mimo stopu. Hore konečne obžerstvo. Selský tanier bolo nebíčko v papuľke. Ani len dolu sa mi už nechcelo ísť z tohoto raja.

Ale zjazdík to bol opäť vynikajúci a po pár minútach sme boli pri aute. Parťáci ma stihli ešte vyhodiť na vlak na I/18 na zástavku Šútovo-Ratkovo a ďalší krásny deň je za nami.


Pondelok

Začiatkom týždňa už asi nikto nevládze a tak poobede vyrážam sám. Je nádherné slnečné počasie. Divím sa že aj cestou nikoho nestretám. Ale prdieť na nich. Ja si to už ako zvyčajne valím z Vrútok lúkami na Stráne pod Hole.

Západ Slnka na lúkach nad Vrútkami

Ako som bol cez deň v robote bez ducha tak teraz som ožil a hore to šlo ako po masle. Aj cez Kalužnú som sa vybral hore. Zjazdovku som vypučil za 19 minút a hybaj sa pustiť po Cečku dolu. Môj už verný kamarát ratrak sa už tiež naháňa po svahu. Céčko vypučím už v prijemnejšom tempe ale v poriadnej kose už za 14 minút a rýchlo letím na chatu sa odmraziž. Ehm.. pivom.

Zjazdík z chaty, po dlhom čase bez hmly, bol geniálny. Aj snehu už celkom dosť a tak sa spúšťam skratkami až do výšky cca 800mnm (2 pod delo). Odtiaľ už klasicky po ceste a pred delom odbočiť okolo chatiek smer Stráne lesom až po dolnú zvážnicu spájajúcu Stráne z Vrútkami. Po nej chvíľku na pásoch na vrchol stúpania a odtiaľ už bez pásov až pod cintorín na Kolónií Hviezde. Ešte chvíľku pocupitám v lyžiarkach a som doma.

Bol to úžasný týždeň strávený v horách. Za týchto 6 dni sa podarilo byť na čerstvom vzduchu približne 33 hodín, nalyžovať 160km a prevýšiť 10000m+.











utorok 16. januára 2018

Silvestrovský kriváň a párty na Kľačianskej Magure

Zimné počasie ako krásne začalo ešte na jeseň, tak aj skončilo hneď na začiatku zimy. Ale snažíme sa vychutnať každú chvíľu a keďže včera som bol okúsiť poriadny lejak pod Zajacovou a prvý prašan na chate pod Chlebom, tak dnes musíme ísť situáciu omrknúť znovu. Po daždi už ani stopa a už od Zajacovej je ako tak mokrého snehu na prechod do vyšších častí.

Pred Kokolovou ;)

Pod Zajacovou

Pred nami sa valia desiatky ľudí a tak všetko predbiehame. Na konci doliny neodbočujeme doprava po zvážnici ale ideme stále rovno vyskúšať inú cestu na chatu pod Chlebom po Snilovskom potoku. Stopa neprešľapaná a tak sa nám podarilo zájsť kdesi mimo. Kdesi po ľavej strane potoka zvážnicami na malú lúčku s kopou prašanu bez známky civilizácie. Ocitli sme sa v nedotknutom raji prašanu a riedkeho lesa. Cesta, ktorá mala sledovať pravú stranu potoka nás už netrápila. Každopádne sme sa dozvedeli, že na túto záhadnú lúku na bočnom hrebeni na Veľký Kriváň sa dá isť aj priamo od rozpadávajúcej sa chaty pri potoku pod cestou na chatu pod Chlebom a nie krkahájmi ako sme sa tam dostali my.

Krkaháje




Ok, my pokračujeme hrebeňom ďalej. Prechádzame miestnou časťou Kokolová. Les prechádza do kríkov a kosodreviny a prichádza hmla. Už to až tak raj nie je. Začíname vchádzať do mordoru. Orientujeme sa už iba hrebeňom tak aby sme stále stúpali a kde tu kontrolujeme náš smer gpskou. Asi 100 výškových metrov pod vrcholom začína ľad a vyfúkané pláne. Máme čo robiť všetko poobchádzať ale o nejaký čas sa nám podarí dosiahnuť vrchol. Hore vietor duje riadne besne. Začína mi byť hrozná zima a tak parťákov rýchlo naháňam do hmly dolu.

Ešte stále v raji




S Revayovou muldou sa môžeme rozlúčiť, nevidíme ani na krok, a tak sa snažíme Kriváň nejak traverznúť na turistický chodník. Nejako sa nám to aj podari. Nižšie začína opäť prašan a vyfúkaný ľad postupne ustupuje. Zima je ale strašná. Fučí stále ako besne. Vidíme zopár stĺpov zimného značenia pred sebou čiže o zablúdenie sa už nemusíme strachovať. Každopádne sa rozhodneme pre návrat na chatu pod Chlebom.



Na chate po vetre už ani stopy a hneď sa začínam aj zahrievať. Nastal čas dať si preteky generálom dolu. Ešte teraz mám strach v očiach o tých ľudí na ktorých sme sa valili. Tooo bol adrenalín. Za minútu sme dole a s roztrasenými nožičkami lepíme pásy. Ako som si aj myslel, na moje snehom zafúkané pásy to nelepí a v polke generálu môžem dať lyže ak tak na chrbát a ide sa pešo. Zlosť mi kypí všetkými otvormi ale úžasný čajík s rumom to na chate všetko vyriešil. Pokecáme so známymi a ešte letíme obzrieť druhý vlek pod chatou.

Zjazdovka to je ale krátka a už poriadne rozjazdená. Ale bez toho aby sme to išli obzrieť by sme nikdy nevedeli o čo prichádzame. Ešte raz teda vyšľapeme 150 výškových metrov, ešte raz sa už ako ľudia spustíme Generálom a sme dole. Ehm.. ešte dáme jednú papuľu na skalách pod skládkou dreva a až potom sme vybavení.





Ďalší deň je Silvester. Celý deň oddychujeme. Predsa len nás čaká dlhá noc. O deviatej sa schádzame na lúke pod lesom na ceste na Kľačiansku Maguru a párty môže začať. Na chate to už poriadne vrie. Ako sme včera okúsili raj na zemi tak toto (vlastne nejdem sa vyjadrovať) ..bolo to geniálne. Tancovačku lepšiu nenájdete a ľudí už tobôž nie. Zbehli sa tam tí najlepší z najlepších.





O polnoci už ako tradične pozeráme náš vlastný ohňostroj a tisíce iných ohňostrojov pod nami či vedľa nás na Martinkách. Zaspievame si Slovenskú hymnu a po šampanskom sa môžeme pustiť do našej umeleckej tvorby. Tento rok sme zapojili do diela až 8 ľudí a vytvorili krásne PF 2018 aj so srdiečkami a potom nepodarené Láska alebo žeby Jazda?







Potom už pokračovala párty až do rána bieleho. Postupne sa ľudia strácali až sme nakoniec zostali sami. Na mňa doľahla nejako únava, keď tu zrazu o šiestej vstávame a ideme na východ slnka na Suchom. Totálna hmla ale keď si partia niečo zaumieni všetko zvládne. Vyzerá to, že možno sa dostaneme nad oblak. Ale nie, ten sa udržal pár metrov nad nami. Aj sme dokonca videli ako ho prefukuje ponad Suchý. Kde tu sme zazreli aj ožiarené zore prvými slnečnými lúčmi ale nakoniec sa opäť zahmlelo.











Cesta naspäť už skoro na triezvo nebola taká jednoduchá. Suchý celý zamrznutý a museli sme dávať poriadny pozor aby sme trafili do dier po stopách aby sme nezahučali. Ale všetko sme zvládli ako po masle a o nejakej deviatej ráno už čakáme na autobus v Kľačanoch. Spráskame ešte Saškin koláčik a prichádza čas aj na novoročný spánok. Bol to úžasný deň a verím, že takým bude celý rok :)





Foto: Marek Slanina