Transvulcania alebo ako sa samozvaná 6 členná Slovenská repre vybrala na sveťák

Je štvrtok 5.5.2016, pre nás malý deň D ..prečo malý? ..Vertikal je pre nás tréning, my sme hltači kilometrov :D ..pre nás ten veľký deň D ešte len príde a to v sobotu. 

Ráno nie a nie vstať ..samozrejme okrem mňa ..ja už taktizujem od siedmej, ostatným stačí až od desiatej. Po dvoch hodinách vychystávačiek o 12tej sme sa konečne pobrali z domu ..no a čo to vlastne ideme spáchať? Dnes nás čaká jeden z pretekov Skyrunner world series v kategórii vertical. A presnejšie ide o prvé kolo Binter Transvulcania Kilometro vertical s parametrami 7,6 km a 1200 m+ ..nachádzame sa na La Palme na jednom z najzápadnejších Kanárskych ostrovov ..musíme prejsť autom na opačnú stranu ostrova, keď už sme sa tak blbo ubytovali :D ..to znamená prejsť cez 2000 m vysokú kalderu ..našťatie tunelom ..o chvíľu sme v Los Llanos de Aridane, kde bude cieľ nášho veľkého dňa D ..to bude zase ďalší z pretekov Skyrunner world series tentoraz v kategórii ultra. Tiež ide o prvé kolo tohto roku s názvom Naviera Armas Transvulcania ultramarathon. Hneď sa ideme registrovať. Registrácia rýchla ..možno to bude aj tým, že bol ešte iba štvrtok a dnes na VK štartuje iba nejakých 140 ľudí a teda väčšina z 1800 ľudí na ultra a ďalších 1000 ľudí na sprievodný maratón a polmaratón, čo sa bude konať v sobotu, mohli sa chodiť registrovať priebežne od štvrtku do piatku večera. Poviem to na rovinu u nás na pretek, kde ide 100 ľudí sú väčšie rady, na druhej strane štartovné je približne 4x lacnejšie. 

Registrovali sme sa vo veľkom stane spolu s predajnými stánkami ..aj som si chcel kúpiť fukerku, ale bol tam riadne slabý výber ..po registrácii ako najväčší pán som sa ja s Jurom a Simčou vybral do úžasného obchodu s jedlom ..no a už som bol jasný ..sveťák nesveťak ..najedol som sa tak, že som chodil prehnutý. Boli sme trošku pozrieť aj do mesta a na cieľ ultra ..prípravy boli v plnom prúde. Na námestí sa dalo vyfotiť s plagátmi minuloročných víťazov. Teda, keď už nie inak, tak aspoň takúto možnosť sme využili, keď už nie sme na tých plagátoch my sami

 ..potom ešte dať jednu cervezu Doradu(pivo z Tenerife) a keďže štart VK nebol v Aridane ale pri pláži v mestečku Puerto de Tazacorte pobrali sme sa tam. Cestu na štart s mojim zmyslom pre humor, dobrodružstvo a skratky som v banánovníkových poliach takpovediac dosť prekombinoval ..trošku sme v nich zablúdili :D ..10 km cesta po normálnej ceste asi teda predsa len bude trvať kratšie ako skratka cez banány :D ..no ale keď Kubo chytí nervy a vymení ma za Sygic, lebo už sme neboli na ceste ale medzi banánmi, tak o chvíľku sme z labyrintu banánov von a na ceste do Puerta ..mesto už bolo totálne plné, čiže sme parkovali až kdesi v prístave, cca kilometer od štartu ..trošku rozcvička ..rozcvička bolo aj čakanie na záchody ..človek zháňa voľné miesto po celom meste v reštauráciach a keď si nájde už aj tú svoju tak jeden člen repre tam sedí pol hodinu ..hlavne, že štartuje o polhodinu neskôr ako ostatní členovia :D ..ale tieto plnky na záchodoch pozná nejeden pretekar ..o piatej to začalo ..náš prvý sveťák ..štartovalo sa po jednom v polminutových rozostupoch ..všade okolo chodníka špaliere ľudí s plastovými búchadlami a možno taký istý počet fotografov ..mne to príde, že miestní už ozaj nemajú čo fotiť, keď fotia aj mňa ..na čísle sme mali aj svoje meno a krajinu, tak niektorí kričali Luka, Lukaa ..Michalina, Michalina ..alebo Jakobo, Jakoboo ..na štarte uvádzač každého predstavil číslom, menom, krajinou a potom vravel milión ďalších vecí pre mňa nezrozumiteľných v španielčine a na koniec nás každého po jednom poslal kade ľahšie neskutočným arrrrrivaaaa, arrrrrivaaa ..od nás štartovala prvá Simča o tri minúty na to Juro, potom po minúte ja a potom s väčším odstupom najprv Miška a potom Kubo

Výhľad z trate č.1

Výhľad z trate č. 2 :D

 ..do polky trate na útes som bombil tempo ako pán bez pulzomeru ..každú chvíľu som čakal kedy dobehnem Jura alebo asi aj včerajší deň ..po troch kilometroch som nedobehol Jura, ale sám seba, keď som tak valil ..aspoň som zistil, že bez pulzomeru nedokážem žiť ..a to doslova ..po troch kilometroch som bol tak vyfľusnutý, že som myslel, že ani nedôjdem ..aj keď 3 km a 600 m+ ..to je dosť :D ..čooo? ..veď to je slabá polovica ..noo, toto ešte asi bude problém ..bolo mi teplo ..tŕpla mi noha ..začal som mať omdlievačky ..hm výhovorky ..ale dúfam, že to bolo tým, že už som tri mesiace pre pokazené koleno poriadne nebehal, lebo nie som od nás zvyknutý na takéto trapasy ..a musím si opraviť aj hlavu, aby som nabudúce nezabudol tepy ..postupne, veľmi pomaličky som dobehol Simču, ale bolo to už trápenie ..na konci som si myslel, že mám niekde zavesených tristo kíl a nohy som si dobre že nemusel dvíhať rukami ..viac ľudí sa síce podarilo predbehnúť, ale niektorí išli ako pani ..napríklad tí, ktorí to vybehli pod 50 minút(padli aj rekordy trate) ..za spomenutie určite stoji chlapík, ktorý síce išiel ako raketa, ale či ja, či Juro, keď nás obiehal, sme sa ho zľakli či aj chlap nemôže rodiť pri takých zvukoch aké vydával. Postupne sme sa hore postretali ..Bobča nám porobila fotky a videá keďže na VK sa vybodla a hore šla turistične 

..zato si spravila ako prvá z nás fotku s celebritou ..a to rovno s Nepálčankou Mirou Rai a ja som mal tu česť byt fotograf :D

 ..spravili sme si spoločnú fotku ..pokecali s Čechmi a Miška aj s Poliakmi ..musím ešte vyzdvihnúť. že sme boli asi najväčší fanklub druhého z vertikálu Čecha Ondřeja Fejfara :D ..po nadlávení sa na občerstvovačke  a vykochaní sa výhľadom, kde do frasa sme sa to až od oceánu vytrepali, sme začali pomaličky klesali naspäť ku pláži

 ..posledne serpentíny útesu sme šli už skoro v totálnej tme a čakali kto kedy z nás hodí papuliaka dolu svahom ..prišli sme akurát na vyhodnotenie ..veľké sklamanie bolo. že naša Miška nakoniec nevybúšila na stupeň víťazov, lebo dokým nevypustili na trať elite bola v priebežnom poradí na prvom mieste :) ..po vyhlásení ešte vymočiť po tme nohy do oceánu s metrovými vlnami a po takejto regenerácii smer popod hrebeň na druhu stranu ostrova ..samozrejme opäť sme šli spať o druhej v noci po dlhočizných rozhovoroch ..no zajtra budeme musieť odpadnúť do postele o deviatej, aby sme zvládli vstať na sobotňajšie ultra ..suma sumárum 1. kola sveťáku vo vertikále roku pána 2016 skončil tak, že najlepší zo samozvanej Slovenskej repre bol Kubo ..hneď za ním pár sekúnd Juro ..potom dobehla Miška, potom stráášne nespokojný Luky a nakoniec Simča

Skoro presne o 24 hodín sme už s Kubom museli vstavať na 1. Kolo sveťáku v ultra. Bolo štvrť na tri, keď zazvonil budík. Busy na štart nám šli so Santa Cruz de La Palma už o 3:30 a to bolo treba sa ešte dochystať a dopraviť do Santa Cruz ..ostatní išli neskôr ..Bobča na maratóne mala štart o 4hodiny neskôr v cieli polmaratónu a Miška, Simča a Juro na polmaratóne štartovali o hodinu a pol neskôr ako my z nášho štartu ..cestu busom sme s kubom prekecali o všelijakých chlapských blbostiach a ani sme sa nenazdali a boli sme na štarte. Štart bol na južnom cípe ostrova pri majáku Farro de Fuencaliente 

..ako sme vystúpili s busu a klesali ku majáku, dole sme už videli ďalšie desiatky autobusov a stovky čeloviek ..pri majáku to žilo ..veď nečudo ..iba štartujúcich bolo 1800. Najväčšia sranda celého štartu boli 4 toitoiky a 30 m rad bežcov stresujúcich pred nimi :D

Za mnou rada na záchod :D ..druhá polovica chodila do poľa za plotík :D

 inak človek ani netuší kto sa môže vedľa neho rozcvičovať vedľa záchodov :D ..nakoniec som zistil, že to bola tretia najlepšia, žena ultra Novozélanďanka Ruth Croft ..keď sme si vystáli radu pobrali sme sa na štart ..organizátori nám hneď dali jasne na javo kam patríme a poslali nás dozadu ..nechceli nás vedľa Aničky Frost, Luisa Alberta Hernanda, či Sagea Canadayho :D ..moc sme sa neryli, tak sme ozaj štartovali až z chvostu ..ale aspoň sme mali parádne miesto na fotky a videa

 ..zo päť minút po odštartovaní sme sa síce nepohli, ale nakoniec sa to rozbehlo. Hneď od začiatku bol chodník úzky a zápchy vlastne skoro počas celého preteku(povedal by som, že rad bol od majáku na Farro de Fuencaliente až po samotný koniec Los Llanos de Aridane, keď to preženiem, ja som sa pohol, keď Hernando bol v cieli :D ) Ale tam na začiatku o šiestej hodine rannej v tme to bolo ozaj, že upchaté ..s Kubom sme sa nenechali vyviesť s rovnováhy a všetko sme to obiehali mimo chodníka ..skaly, neskaly :D ..aa vlastne aké skaly?? ..chodník do 20 km bol čisto zo sopečného popolu, piesku a jemného štrku, čo by mohlo byť celkom fajn, ale keďže na Pico del Teide (to je zase iný príbeh z dolaďovania formy na Tenerife) som spravil dieru do S-labiek, tak som musel, každú občerstvovačku vysypávať tony štrku. Pravdupovediac bolo jedno či ste šli chodníkom alebo povedľa, pieskový povrch bol všade rovnaký a nohy každým krokom šmýkali pol kroku späť. Čítal som report z minulého ročníka a presne o tomto probléme so štrkom a prachom a aj tak sa tam vyberiem s 3 cm nezašitou dierou v sieťke ..dúfam, že budúci rok ma bude niekto nasledovať :D ..celý úsek od začiatku po občerstvovačku bol do kopca a predbiehať normálne ako ľudia sa dalo asi iba na jednom kilometrovom úseku, ktorý viedol po zvážnici. Prvá občerstvovačka bola v Los Canarios ..práve sa brieždilo ..v Los Canarios aj o siedmej hodine rannej to žilo ..okolo boli špaliere ľudí, ktorí už o takej skorej rannej hodine stáli vonku a povzbudzovali ..na tomto mieste pri behu cez námestie sú na zemi spravené pamätné tabule tým, ktorí vyhrali jednotlivé minulé ročníky. Ďalší úsek bol stále do kopca(vlastne do kopca sa ide cca 20 km a 2000 m+ ..najbližšia občerstvovačka bola až vo výške vyše 1800mnm ..ako sme sa po štarte hrozne potili, keďže nefúkal vietor, tak tu to bol pravý opak ..začalo fúkať ..bolo jasno a šli sme po tienenej strane hrebeňa ..na občerstvovačke som si ani quicklace na salomonoch nevedel povoliť také som mal skrehnuté ruky ..po cieľ polmaratónu do 26 km na El Pillare nebolo žiadne jedlo ..aj keď mi bolo strašne zle na čreva a neskôr aj na žalúdok jesť bolo treba a teda som vytiahol svoje tajné zásoby z batohu(inak okrem tohto prípadu som v batohu zbytočne ťahal kopec závažia, ani len fukerku mi nebolo treba a ohľadom jedla a množstva občerstvovačiek bolo o nás postarané až až). Z Las Deseadas po El Pillar sa poväčšine klesalo, okrem dvoch nie až tak výrazných kopcov Deseada a Pico Nambroque

 ..od tohto momentu sme už boli na vrchole hrebeňa a za nami keď sme sa obzreli naspäť bolo vidno aj Pico del Teide nachadzajúce sa možno aj 100km ďalej na ostrove Tenerife. Ani sme sa nenazdali a mali sme polmaratónsku trasu 26 km 2200 m+ za sebou ..v čase cca 4 hodiny a teda naša tretina za nami. Z El Pillaru štartovali maratónci aj s našou Bobčou :) 

..inak na tejto občerstvovačke už bolo konečne to sľubované jedlo a konečne bola coca cola, na ktorú som sa od začiatku tešil :D ..aj aby som doplnil kofeíny ..následný úsek bol síce možno vhodný pre roztriedenie štartového poľa pre maratóncov, ale mňa teda tých 7 km rovnej zvážnice celkom deptalo :D (medzi 25 tým a 30 tým km som mal svoj najlepší čas na 5 km) ..na konci rovinky na občerstvovačke El Reventon vznikli aj paparazi fotky s mojimi pocitmi po tejto pre mňa nechutnej zvážnici 

(inak z videí natočených vrtuľníkom tá rovina medzi borovicami vyzerá krásne :D ) ..dedukujeme, čo ma teraz prísť ..z 1400 mnm sme mali vystúpať do cca 2200mnm a následne klesnúť do 2000 na občerstvovačku Pico de La Nieve ..nad 1800 mnm začalo svietiť slnko ..dovtedy som nadával, že prečo je taká zima ..teraz či ma to slnko chce načisto pripiecť ..hrebeň od El Reventonu je ozaj nádherný ..konečne skalný a nie štrkový ..veľakrát sa išlo strmými zrazmi s krásnymi výhľadmi na oceán z jednej strany a na kalderu z druhej strany ..a čerešničku na torte pridávala každodenná Kanárska inverzia ..proste človek sa cítil ako v rozprávke alebo v raji ..čo tam po sveťáku :D 

No ale to silnejúce slnko!!! ..ešte že prišla tá nekonečne vzdialená občerstvovačka a tam sprchaaaa ..som si do nej vopchal celu hlavu ..skoro som až zošokoval ..ale bol to ten najkrajší pocit celého preteku :D ..podopĺňali sme zásoby na ďalšie kilometre a pobrali sme sa na ďalšiu púť ..(trošku odveci: pri tom množstve ľudí čo sme tam boli, nám to pripadalo ako keby sme všetci hromadne utekali pred vojnou ..na našich Slovenským ultra niekedy v noci stretneš skôr nejakú zverinu ako človeka ..aspoň nie je upchatý chodník). Takže, z občerstvovačky som vyrazil kúsok pred Kubom, lebo si ešte kamene z topánky vysypával ..teraz mi to určite bude do konca života vyčítať, že ho skoro porazilo dokým ma dobehol ..a veď ja som sa iba pomaličky šuchtal ..neviem, čo sa sťažoval :D ..keď sme sa dostali nad nejakých 2200 mnm hrebeň sa vyrovnal a z času na čas sa dalo aj trošku pocupitať ..abnormálne výhľady pokračujú a slnko besnie v plnom prúde ..cítim sa ako na púšti a čakám na oázu v podobe občerstvovačky tentokrát na Pico de La Cruz v 2300mnm ..hneď ako prídeme lejeme na seba vodu ..popijeme všetko čo nám strčia do ruky a vydávame sa skalnou púšťou ďalej. Na tejto občerstvovačke som už musel ozaj dosť zle vyzerať, keď sa ma už aj zachranári pýtajú či som OK :D ..Do Roque de Los Muchachos čo je najvyšší bod celej La Palmy sme ešte prebehli necelých 5 km po skalnom hrebeni vo výškach nad 2300 mnm. Tam bola jediná občerstvovačka s hutným jedlom ..teda cestovinami ..samozrejme som mal takú nechuť niečo zjesť, že som ich ani neochutnal a to ja jedávam všade všetko ..nakradli sme geelov koľko sa len do vreciek zmestilo ..nechali sa zliať vodou a pobrali sa pre mňa na najnáročnejší úsek preteku ..aj Kubovi som povedal, že nech ide kade ľahšie ..že už s ním nechcem byť :D ..tak to vybombil dole kopcom ako strela. Čakalo nás na 17tich km cca 2500 m- ..prvý úsek z 2428 mnm na El Time 1160 mnm, kde končil vertikál bol v celku behateľný ..raz za čas aj strmší ale v tých borovicových lesoch bol terén celkom zábavný ..na El Time už pojedám a popíjam všetko čo uvidím ..najradšej by som tam už zostal ..a to som iba v polke zbehu po 10tich kilometroch ..nedal som sprchu, čo bola osudná chyba(vlastne som ju tam ani nevidel, bola tam??) ..slnko začalo tak piecť do hlavičky ako nikdy predtým ..svietilo z pravej strany a spálilo mi celu pravú polku tela a samozrejme cely krk a nos ..zjazd to taký, že som každú chvíľu čakal kedy sa potknem o nejaký kameň a zaletím prinajlepšom nejakému kaktusu do náručia a v tom horšom prípade zaletím dolu útesom rovno do kaldery, kde bol vlastne poblíž už aj tak cieľ. 

Nakoniec sa z toho nič nestalo a o nejaký čas cely spečený som sedel v Puerto de Tazacorte v nadmorskej výške 3mnm. 

Opäť studená zalievka hlavy. Počas sedenia na stoličke som sa cítil ako kráľ. Ako Djokovič pri oddychu medzi setmi :D Zo tri dobrovoľníčky chodili priebežne kontrolovať moje životné funkcie a stále sa ma pýtali či nechcem nejaké pitíčko alebo niečo priniesť na jedenie (No a potom, že prečo mi Kubo na 22tich km zdúchol o 22 minút a 100 miest, nechápem ako odolal stoličke a hodnosti kráľa :D ) . Ja som aj tak všetkých kruto odbíjal ,lebo by som už aj tak teraz pred cieľom do seba nič nedostal. Po pláži za revu divákov sa nedalo inak ako prepaľovať ..ale pláž skončila a policajti nás poslali popod most priamo do Barranca „rokliny“ ..zase samy štrk ..počas preteku som už stihol roztrhnúť S-labku aj z druhej strany a štrk sa valil ako potokom do topánky ..kaňon to bol pekný nebyť toho štrku alebo skôr asi tých nešťastných dier (odveci: keby náhodou prišla nejaká prietrž mračien podľa mňa tieto baranca sa hneď plnia vodou ..ako by sme potom bežali hore prúdom rieky? :D ) 

..po vybehnutí z kaňonu ešte posledných šialených rýchlych 200 výškových metrov serpentínami, kde sa mi prihovorila jedna španielka, ale náš rozhovor vyzeral ako keby som sa s Maďarom rozprával (áno priznám sa pochádzam z Turca a Maďarom nerozumiem) ..každý si kecal svoje ..no ale po minúte bezmyselného presviedčania či ideme hovoriť španielsky alebo slovensky, sme zistili, že to aj tak nikam neviedlo a sme sa rozišli :D ..po vybehnutí do ciest Los Llanos de Aridane nás ešte čakala 1,5km rovina ..ale to už som si s ostatnými okoloidúcimi pretekármi gratuloval a s nejakým Francúzom dokonca objímal ..asi od šťastia :D ..ale to bol jeho nápad :D ..zase sme si ale nerozumeli ani slovo lebo dokonca ani po francúzsky neviem ..no a potom som sa rozbehol ..z čítania som čakal, že to bude posledný ťažký kilometer, lebo ľudia nedovolia kráčať. Ale ja som si to neskutočne užíval. Najprv bolo okolo trate ľudí pomenej, ale celou ulicou hrala hudba a nenormálne hecovala. Ako sa človek blížil ku cieľu tak ľudí pribúdalo ..vystrkovali z poza zábran ruky na tlesknutie ..kričali ..povzbudzovali ..no nedalo sa neísť na 100% ..potom pred koncom bolo ešte jedno esíčko a zjavil sa ciel. Cieľová rovinka, chlapík komentátor hecoval ľud, aby povzbudzovali k 150% výkonom ..tak som to tam napálil čo to len šlo

 ..nejakú minútu som sa musel spamätať, že čo sa vlastne stalo ale potom to prišlo ..eufória ako prasa ..organizátori ma poslali kdesi doprava a tam som už zbadal Kuba a aj ďalšich našich ..všetci mi gratulovali :D ..strašnéé ..ale ja som zo sebou spokojný ..čas 12:49 keď som už tri mesiace poriadne nebehal na 75 km a 4400 m+ mne stačí ..Kubo dal dokonca 12:28 a to sa so mnou trajdal väčšinu času ..bezo mňa by mal ďaleko pod 12 hodín. Ešte musím spomenúť, že naša Bobča na maratóne skončila medzi ženami na krásnom 20tom mieste medzi ženami a polmaratónci Juro skončil 41vý medzi mužmi, Simča na fantastickom 6tom a Miška dokonca na úžasnom 4tom mieste medzi ženami. Keď sme sa ako tak spamätali rozložili sme sa v lazaret zóne na penových kobercoch odkiaľ každú chvíľu modré svetla niekoho odvážali ..ale všetci budú vari opäť v poriadku ..asi iba vyčerpanosť, úpaly, zimnice ..už počas behu sme s Kubom rozmýšľali, že načo toto všetko robíme a ešte aj za to platíme :D ..poviem to tak ..je to láska k behu, prírode a k ľudom, ktorý majú rovnakú úchylku ako my. 

V lazaret zóne sme hrali karty a všetci diváci pozerali či sme v poriadku(teraz ale neviem či po fyzickej, či psychickej stránke :D ) ..o deviatej sme šli pozrieť vyhlásenie výsledkov

 ..medzi ženami vyhrala Švédka Ida Nilsson a medzi mužmi už po tretí raz vyhral Španiel Luis Alberto Hernando ..zatiaľ prekonateľ aj Killianovho rekordu ..potom sme ešte museli počkať na bus ..na zástavke všetci bežci buď ležali alebo v rôznych divných pozíciach sedeli s tým, že polovica farebne kričala v oblečenej termofólii :D ..nakoniec po dlhom čakaní sme sa busu dočkali a cestou autobusom neskutočne zaspali ..skoro sme ani nevystúpili ..ešte desať minút autom s nejakým miestnych dubstepovým Kanárskym rádiom na plné pecky o jednej v noci, aby sme nezaspali a boli sme na ubytovaní.

Sumár alebo vyhodnotenie?

Ak mám zhrnúť celú Transvulcaniu tak každému kto ma rád výzvy a nádhernú sopečnú prírodu s niečim iným, novým čo u nás nenájde, tak nie je o čom ..vysoké hory ..každodenne inverzie ..čierny piesok a obrovské borovice to je len to málo čo sa tam dá zažiť ..a kto je závislý na výškových metroch nemá už vôbec nad čím rozmýšľať. Tak hor sa na nove výzvy :) Proste to musíš zažiť, musíš, aspoň raz za život.